Podnety od 1. okrúhleho stola „Ako ďalej v rómskej agende.“

Autor: Zita Pleštinská | 4.3.2011 o 8:49 | (upravené 7.3.2011 o 13:00) Karma článku: 5,36 | Prečítané:  814x

1.marca 2011 v Podolínci zástupcovia štátnej správy, samosprávy  a tretieho sektora diskutovali s kultúrnym antropológom Alexandrom Mušinkom. Účastníkmi okrúhleho stola boli za samosprávu: primátorka Podolínca Iveta Bachledová, primátor Spišskej Belej Štefan Bielak, starostka obce Lomničky Mária Oračková, starosta obce Toporec Jozef Potanko a starosta obce Rakúsy Bystrík Václav,za miestnu štátnu správu: Zita Pleštinská, prednostka Obvodného úradu Stará Ľubovňa,za tretí sektor: Partnerstvo sociálnej inklúzie okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa Michal Filičko, Ingrid Bajáková a Ľuboš Tomko,   za tvorcov legislatívy: Asistent poslanca NR SR Štefana Kužmu:  František Oravec

Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity, ktorý je zároveň externým poradcom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Miroslava  Polláka a štátnej tajomníčky Lucie Nicolsonovej, nám predstavil svoj pohľad k  tejto problematike. Sám prežil 5 rokov v rómskej osade obci Svinia, aby lepšie spoznal mentalitu Rómov, ich tradície a porozumel spôsobu ich života. Oboznámil prítomných s pracovnými návrhmi Ministerstva práce,  sociálnych vecí a rodiny  SR, ktoré navrhuje, aby boli dávky v hmotnej núdzi rozdelené na solidárnu a zásluhovú časť. Solidárnu by dostal každý a zásluhovú ten, ktorý  bude pracovať. Solidárna by bola minimálna, teda na prežitie, napríklad jedno teplé jedlo denne. Cieľom je, aby súčet solidárnej a zásluhovej časti sociálnej dávky nebol vyšší ako minimálna mzda, pretože  poberateľa dávky to nemotivuje hľadať si prácu.

Podľa údajov MPSVaR je na Slovensku v súčasnosti okolo 190.000 poberateľov dávok v hmotnej núdzi, čo tvorí asi 350.000 spoločne posudzovaných osôb. Pre túto cieľovú skupinu by sa mali zaviesť v krátkom čase cez pilotné projekty vo vybraných obciach e-pay karty. 

Hovorili sme aj o príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie v súlade s § 50j NR SR č. 5/2004 Z.z. zákona o službách zamestnanosti.

Rómsky problém je výsledkom politík vlád v  minulosti, ktoré sa rómskemu problému nevenovali komplexne. Do určitej miery môžeme povedať, že malý záblesk v období 2003-2004 priniesla tzv. Kaníková reforma sociálneho systému.

Na otázku: „Má rómsky problém riešenie? "Alexander Mušinka odpovedal: „ Áno má. Zatiaľ sme nevyčerpali všetky možnosti. Riešením je nastaviť sociálny systém tak, aby Rómovia boli motivovaní pracovať a integrovali sa do spoločnosti. Je to dlhodobý proces. Okamžité  riešenie neexistuje! "

Vytýčili sme si základný cieľ našich aktivít: Regionálny rozvoj a rozvoj ľudských zdrojov kežmarského a staroľubovnianskeho regiónu 

Pri okrúhlom stole  sme sa zhodli na týchto bodoch:

  1. Potrebujeme jasnú stratégiu riešenia rómskej problematiky - zadefinovanie problematických oblastí
  2. Získanie akejkoľvek sociálnej dávky by sa malo byť podmienené v maximálnej možnej miere pracovnou aktivitou. Týka sa to v plnom rozsahu jej zásluhovej časti. Podporujeme návrh novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorý do parlamentu predložil poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Novela navrhuje do vyplácania rodičovských príspevkov opätovne zaviesť zásluhovosť. Podporujeme návrh poslancov NR SR Štefana KUŽMU a Zoltána HORVÁTHA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je súčasťou opatrení, ktoré majú podporovať integráciu znevýhodnených skupín na trh práce najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
  3. Potrebujeme novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala priniesť systémové riešenia.
  4. Komunitné centrá v našom regióne zaznamenali pozitívne výsledky. Z tohto dôvodu navrhujeme dobudovať komunitné centrá a stanoviť jasné pravidlá práce komunitných pracovníkov. Ich činnosť musí byť zameraná najmä:na oblasť vzdelávania detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev najmä z rómskych marginalizovaných komunít .Komunitní pracovníci pomáhajú pri lepšom pochopení učiva a príprave domácich úloh. Vzdelávanie hlavne rómskych detí si vyžaduje špeciálny  prístup. Ďalej pomáhajú pri získavaní pracovných návykov a pri riešení drobnej  kriminality a vymožiteľnosti práva v rómskych osadách. Komunitní pracovníci musia mať jasný pracovno-právny vzťah nemôžu byť závislí iba od európskych fondov. Projekty z európskych fondov by mali pomáhať k realizácii ich aktivít.
  5. E-pay karty považujeme za nástroj, ktorý by sa mal zaviesť celoplošne. Rómovia majú námietky aj k inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok a rovnako sa obávajú aj plošného zavedenia týchto kariet s denným limitom. To sú dôvody , že vprípade dobrovoľného systému nebudú starostovia obci s majoritným rómskym obyvateľstvo zavedenie e-pay kariet podporovať.
  6. Kladne hodnotíme aktivity Cirkvi v obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami v osadách, hlavne kňazov a rehoľných sestier, ktorí trpezlivo pracujú s deťmi a mládežou priamo vosadách.
  7. Sme presvedčení, že rómska agenda potrebuje komplexné riešenie. Privítali by sme verejnú diskusiu k zákonu o sociálne vylúčených spoločenstvách v štádiu jeho prípravy.
  8. Gamblerstvo je jedným z najväčších problémov v našom regióne. V Podolínci s počtom obyvateľov 3147 je 64 hracích automatov, v ktorých končia sociálne dávky hlavne rómskych obyvateľov z Lomničky. V Spišskej Belej s počtom obyvateľov 6215 je ich 40. Dnešný stav, keď obec nemôže ovplyvniť rozmiestnenie herní na svojom území je nevyhovujúci, preto podporujeme návrh KDH, vďaka ktorému by sa zvýšila právomoc obcí rozhodovať v tejto oblasti. Je nutné zakázať výherné automaty v krčmách a sústrediť hracie automaty do herní a vrátiť kompetenciu samospráve. Sme presvedčení, že obce majú mať kompetenciu rozhodnúť, či na svojom území chcú alebo nechcú herňu.
  9. Sociálna problematika by nemala figurovať ako originálna kompetencia obce, ale ako prenesený výkon štátnej správy na obec, ktorú by mal zaplatiť štát.
  10. Aby bol § 50j - Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie úspešný, je potrebné rokovať s obcami a riešiť ich pripomienky.
  11. Priestupková a trestnoprávna zodpovednosť u detí mladších ako 14 rokov podľa teraz platnej legislatívy nenastupuje . Z tohto dôvodu sú často maloleté rómske deti zneužívané na páchanie priestupkov a prečinov najmä krádeží. Za možné riešenie pokladáme,  že ak sa maloletá osoba dopustí priestupku, resp. prečinu alebo trestného činu, tak sa odníme rodičovi prídavok  na dieťa  a zároveň sa mu zníži aj časť poberanej soc. dávky, keďže ide o zanedbávanie rodičovských povinností  a rodičovskej výchovy. 
  12. Navrhujeme zmenu zákona o zamestnanosti prípadne aj  zákona o obecnom zriadení, aby nezamestnaní, ktorí majú trvalý pobyt v jednej obci mohli vykonávať menšie obecné služby aj v inej obci (v jednej obci je takýchto občanov veľa, v inej obci je ich málo)Je dôležité, aby každý nezamestnaný mal šancu vykonávať menšie obecné služby a mohol ich vykonávať aj v inej obci po dohode medzi obcami.    

Podiel rómskeho obyvateľstva v obciach staroľubovnianskeho a kežmarského okresu neustále rastie, preto vítame každú snahu o riešenie problému, ktorý má mnohoraké podoby a už v súčasnosti neúnosné rozmery. Nie každému sú však jednotlivé podoby problémov, ktorým dennodenne žijeme a riešime známe, preto máme záujem, aby sme veci vnímali trochu komplexnejšie a hľadali aj komplexné riešenia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?