Je možná zmena, pokiaľ ju Rómovia nechcú?

Autor: Zita Pleštinská | 13.3.2011 o 17:55 | (upravené 13.3.2011 o 18:35) Karma článku: 8,20 | Prečítané:  1460x

Najjednoduchším a okamžitým riešením pozitívnej  zmeny v rómskej  agende je dodržiavanie základného princípu, že občianstvo každého občana Slovenskej republiky nespočíva  len v právach ale aj v povinnostiach.  Hlavne v povinnosti vzdelávať sa, vytvárať dôstojné prostredie na život, podieľať sa na tvorbe spoločného bohatstva. Rómovia by sa v segregovaných osadách mali začať správať ako rovnocenní občania nie len v právach, ale aj povinnostiach. Určite nie sú všetci zlí, preto treba aj sociálne odkázaných diferencovať. Dodržiavanie legislatívy by sme museli však robiť rázne, ale aj  so sankciami. Jedno je isté, že našej súčasnej legislatíve dávok v hmotnej núdzi chýba zásluhovosť.

Rómsky problém nevznikol teraz, preto nám nepomôže obviňovanie  a zdôvodňovanie,  či sme v danej chvíli danými opatreniami urobili všetko, čo sme mohli alebo nemohli. Či to slovenské vlády riešili dobre, alebo neriešili v tejto oblasti vôbec nič. Či si chceme alebo nechceme pripustiť  existenciu rómskeho problému, stačí sa zastaviť v rómskej osade v Kolačkove, v Lomničke, v Rakúsoch, v ostatných viac ako 620 osadách, či už na Spiši alebo na Gemeri, alebo v Košiciach na Luníku,  zapnúť si spravodajstvo na TA3, STV, Markíze, Joj-ke,  v Slovenskom rozhlase, v rádiu Expres, na internete.   Jedno je isté, že neriešenie tohto problému môžeme prirovnať  snehovej  gule, ktorá sa nabaľuje, pretože problém nám kvantitatívne narastá. Dovolím si tvrdiť, že z hľadiska našej budúcnosti, v prípade jeho neriešenia je hlavne tento problém naša slovenská časovaná bomba. Za pravdu mi dáva  rast rómskej populácii z počtu 85 tisíc v roku 1947  na viac ako 350 tisíc v roku 2004 a viac ako 450 tisíc v tomto roku.

Dnešné problémy v rómskej agende treba hľadať už medzi dvoma svetovými vojnami. Dočítala som sa, že legislatíva 1.Československého štátu  kontrolovala kočovníctvo. Vytvárali sa špeciálne školy so segregovanými triedami, v rámci sociálneho zabezpečenia  sa prideľovalo  jedlo a oblečenie. Komunistický režim presadzoval, že kočovníctvo musí byť do roku 1959 odstránené. Likvidovali sa osady. V roku 1956 bolo 1305 osád, v ktorých žilo 95 tisíc  Rómov. 45 osád sa zrušilo a 3 tisíc  Rómov sa presťahovalo do miest. V 60.rokoch sa zlikvidovali ďalšie osady a a nastal rozptyl 6300 Rómov. Mali sme tu aj fenomén dobrovoľnej sterilizácie v roku 1986 za 2 tisíc korún, v roku 1989 za 25 tisíc korún. Stáročia rovnaká situácia, rovnaké problémy, len minimálny úspech. Kde sa deje chyba?

Počas ministrovania Ľudovíta Kaníka sa prijala legislatíva o obmedzení sociálnych dávok. Aká bola reakcia rómskej komunity? V správach, z obdobia 18. februára 2004, som našla mnohé informácie o prípadoch  rabovačiek v rôznych osadách,  ku ktorým boli Rómovia podnecovaní.   Napríklad v osade Trhovište pri Trebišove  si Rómovia nabrali tovar a predavačke povedali, že nech to zaplatí Kaník. Polícia pri všetkých prípadoch rabovania rázne zakročila aj za pomoci špeciálnych jednotiek a kukláčov. Ako sme reagovali na tento fenomén? Zľakli sme sa nepokojov, Kaník  v ministerskej funkcii skončil  a skončilo sa aj dôsledné napĺňanie Kaníkovej reformy.

Nie je možná zmena, lebo ju Rómovia nechcú!

V týchto mesiacoch  chceme skončiť zlaté časy úžerníkov, neplatičov a ďalších lajdákov zneužívajúcich sociálne dávky. Pilotný program na zavedenie e-pay kariet na báze dobrovoľnosti sa má zaviesť v piatich obciach v Spišskom Hrhove, Hlinnom, Čičave, Pečovskej Vsi a vo Sveržove. V druhej etape by sme  chceli  zaviesť e-pay karty aj v našom meste Stará Ľubovňa. Proti tomuto systému sa už Rómovia hlavne na východnom Slovensku zase búria. Sú podnecovaní úžerníkmi, proti ktorým je tento systém namierený. V Čičave už od projektu samospráva odstúpila. Pokiaľ zavedenie e-pay kariet bude dobrovoľné,tak to odmietnu všetky obce.

Nie je možná zmena, lebo ju Rómovia nechcú!

Chceme zrušiť automaty a skoncovať s nešťastím závislých z rómskych rodín.

Nie je možná zmena, lebo Rómovia a prevádzkovatelia hracích automatov to nechcú!

Rómske dieťa nie je chápané ako dieťa, ale je to iba zdroj rodinného rozpočtu rómskej rodiny. Dnes sa stretávame s fenoménom „ Kontajnerových" detí.  Deti, ktoré z kontajnerov vyberajú nielen  vyhodené a obnosené šatstvo , ale aj pokazené potraviny, ktoré konzumujú, pretože sú hladné. Asi dvojročné dieťa sa vykakalo na hromade odpadkov, potom si zadoček utrelo chlebom, ktorý predtým ohrýzalo a týmto chlebom prikrylo svoju „kôpku" ...Rodičia dávajú vzor svojim deťom. Dieťa ide do školy, rodičia ležia. Dieťa príde domov zo školy a rodičov nájde v tej istej polohe. Dieťa si povie, že načo by sa trápilo, keď môže žiť takýmto jednoduchým a bezstarostným životom. Niekedy platilo, kto nerobil bol  príživník a patril do výkonu trestu. Chceme  vzdelávať ľudí v osade,  zmeniť  ich spôsob života , hovoriť im o neúcte, o ľahostajnosti, o plytvaní, o zlom príklade a zanedbávaní výchovy.

Nie je možná zmena, lebo ju Rómovia nechcú!

Aké sú východiská? Aké sú riešenia?

12.3.2011 v rádiu Lumen v relácii Borisa Koróniho "Zaostrené" sme  zaostrili svoju pozornosť na tému: "Ako ďalej v rómskej agende" . Spolu s primátorkou Podolínca Ivetou Bachledovou a Karolom Langsteinom,  vedúcim  oddelenia sociálnej a krízovej intervencie MsÚ v Banskej Bystrici. Túto reláciu si môžete vypočuť z archívu rádia Lumen  http://www.lumen.sk/live-detail.php?id=4

Tento týždeň sa na pôde EP v Štrasburgu diskutovala správa, v ktorej  poslanci EP žiadajú jednotnú a záväznú stratégiu pre začlenenie Rómov do spoločnosti. Zlepšiť prístup Rómov k zamestnaniu, vzdelaniu, ubytovaniu a zdravotnej starostlivosti, zaručiť ochranu ich základných práv a zlepšiť využívanie finančných prostriedkov EÚ. To všetko chcú poslanci dosiahnuť prostredníctvom jednotných a pre členské štáty záväzných opatrení. Cieľom uznesenia, ktoré dnes schválili, je tlmočiť postoj Parlamentu Európskej komisii, ktorá aktuálne pracuje na európskej stratégii pre začleňovanie Rómov. Vyrieši EÚ tento problém za Slovenskú republiku? Som presvedčená, že tu musí platiť princíp subsidiarity a rómsku agendu si musíme vyriešiť sami.

Na záver na zamyslenie použijem citát mojej kolegyne poslankyne EP Lívie Jaróka: „ Novej generácii hrozí chudoba nie kvôli rómskemu pôvodu, ale kvôli nezamestnanosti ich rodičov.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?