Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...

Autor: Zita Pleštinská | 11.6.2011 o 21:25 | (upravené 11.6.2011 o 22:00) Karma článku: 5,94 | Prečítané:  1290x

Každá konferencia prináša pre mňa nové informácie  a poznatky. Aj tá , na ktorej som bola 10.6.2011 na tému: Pokrízová obnova SR: zvyšovanie zamestnanosti a inklúzia Rómov, ktorú organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Úrad vlády SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR, Ministersvo zahraničných vecí SR a Ústav rómskych štúdií FHPV Prešovskej univerzity bola pre mňa veľmi zaujímavou. Zaujímavou bola práve  pre to, že sa diskutovalo na akademickej pôde prešovskej univerzity o skúsenostiach , aj o príkladoch „ dobrej praxe" napríklad  v U.S. steel Košice s.r.o. alebo o obecnom podniku v  Spišskom Hrhove , úspešných projektoch v  Žakovciach alebo o úspešnej škole v Jakubanoch. Mnohí starostovia a primátori bez servítky priniesli do diskusie aj veľmi negatívne skúsenosti a hlavne apel k zmene legislatívy, najmä tej, ktorá dnes platí v sociálnej oblasti. „ Filozofiu zákona o sociálnych dávkach treba okamžite zmeniť a postaviť ju jednoznačne na princípe zásluhovosti, " odznelo skoro v každom príspevku diskutujúceho v paneli alebo v pléne.

Starosta obce Vladimír Lednický  hovoril o tom, ako v obci Spišský  Hrhov v okrese Levoča riešia problém so zamestnaním Rómov vytvorením obecného podniku, ktorý funguje už približne 10 rokov a slúži predovšetkým na rozvoj a udržanie zamestnanosti v obci. Zamestnávajú v ňom 20 ľudí, ktorí  vyrábajú rôzne predmety.  Vytvárajú zisk aj napriek tomu, že podmienky v regióne sú ťažké. Títo pracovníci potom dozorujú ďalších ľudí, ktorí sú zamestnaní na aktivačných prácach, alebo pri protipovodňových prácach teda podľa §50i alebo §50j. „ Keď sa chce, tak sa dá... celý podnik je o tom, že peniaze, ktoré podnik zarobí, nejdú do obce, ale na udržanie zamestnanosti v obci, kupujú sa nové stroje, technológie, máme tu aj požičovňu náradia. " Nakoniec starosta dodal:" Mal som jedného výborného murára z rómskej komunity, na pohľad taký zavalitý s jedným zubom. Pýtal sa do zamestnania u mnohých stavebných firiem, ale nikto ho nechcel zamestnať hlavne pre jeho výzor. Keď firmy, s ktorými obec spolupracovala, zistili, že je to zručný odborník, tak ho obecnému podniku „ ukradli". Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...

Alebo na konferencii bol Jánom Bačom zo spoločnosti U.S.steel Košice prezentovaný projekt zacielený na rovnosť príležitostí v zamestnávaní marginalizovaných obyvateľov. Spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o. od roku 2002 pomáha prevažne Rómom z obce Veľká Ida a dvoch košických mestských častí Šaca a Lunik IX. zamestnať sa. Toho roku je v rámci tohto programu zamestnaných 110 Rómov. Vďaka tomuto projektu Rómovia získavajú pracovné návyky, majú pravidelný príjem, ktorý im umožňuje starať sa o rodinu Aktivity spoločnosti, ktoré bez participácie štátu U. S. Steel Košice robí na úseku vzdelávania rómskych detí a zamestnávania ich rodičov si zaslúžia  pozornosť a realizáciu aj v iných firmách, možno aj s participáciou verejnej správy.  Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...

Fascinujúci bol aj príbeh Róberta Rigó, umeleckého kováča z Dunajskej Lužnej, ktorý  vo svojej prezentácii hovoril o dedičstve kováčskych predkov v Dunajskej Lužnej. Hovoril o tom, ako v roku 1999 spolu s ďalšími priateľmi a priaznivcami založili v Dunajskej Lužnej Kováčsky dvor Hefaiston. Róbert  založil aj občianske združenie Chartikano (Charťa v rómčine kováč), čiže kováčstvo a  usiluje sa o zriadenie školy alebo aspoň o otvorenie doškoľovacieho kurzu pre mladých kováčov s cieľom zachovať dedičstvo predkov.Jeho výrobky dostala aj anglická kráľovná  Alžbeta II. a jeho svietniky , ktoré majú v motívoch srdce = láska, kríž = viera a zvonec = nový život zdobia komnaty Buckinghamskom paláci  v Londýne.  Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...

Zaujímavý bol vstup Billa Bakera, američana, ktorý pôsobí v Košiciach a venuje sa rómskym študentom, mladým ľuďom z tejto komunity. "Keď mladá Rómka alebo Róm ukončia strednú školu a hľadajú si zamestnanie nie je to jednoduché a keď sa im nedarí a prídu naspäť do osady, tak ich ostatní vysmejú, že načo študovali, aj tak ich nik nezamestná..." Bill položil do pléna rečnícku otázku: „Kde sa môže na zamestnať človek z marginalizovanej  rómskej komunity, ktorý je značne handicapovaný už za to, že je z tejto komunity, na pracovnom trhu?

Adresné a veľmi kritické boli aj príspevky Eduarda Vokála, skúseného dlhoročného primátora Lipian, ktorý  má v 6 a pol tisíc obyvateľovom  meste asi 600 člennú rómsku komunitu alebo Jaroslava Baňasa, starostu z obce Pečovská Nová Ves , ktorý má v asi 2400 obyvateľovej obci tiež 600 člennú rómsku komunitu. V okrese Sabinov žije už viac než 8000 Rómov. Najväčšia komunita je v Jarovniciach asi 4600 Rómov,  kde sú tri  základné školy, z toho jedna špeciálna a každým rokom sa narodí viac ako 200 rómskych detí. V okrese Sabinov stredoškolské vzdelanie má ukončené len asi 10 Rómov. Edo Vokál vo svojom príspevku povedal:„ Tento stav je alarmujúci. Potrebujeme komplexne meniť zlé zákony, odstupňovať výšku rodinných prídavkov podľa stupňa vzdelania ako motiváciu pre rodičov rómskych detí. Naša súdna moc pokrivkáva : Vymožiteľnosť práva je takmer nulová. Dôstojný človek nie je človek s natiahnutou rukou: Štát daj" ale človek zamestnaný, ktorý svojou prácou prináša pre spoločnosť hodnoty, nie jej vyrába svojou nečinnosťou problémy a zvyšuje kriminalitu. Treba zmeniť sociálny systém na systém zásluhovosti. Čiastkové zmeny nie sú riešením problému, ale pomôžu problém riešiť. Tam, kde zlyháva štát, región, obec, tam musí prísť aj represia!" Na záver pán primátor z Lipian dodal: „Oplatí sa bojovať! Našim cieľom musia byť šťastné deti, nie špinavé, hladné, podvyživené kontajnerové deti! Ak zachránime čo len jeden ľudský život, zachránime Slovensko!

Príspevky panelistov ale aj z pléna boli určite  podnetmi pre Miroslava Polláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Antona  Marcinčina, poslanca NR SR, Ivana Juráša, generálneho riaditeľa UP SV a R alebo Pavla Magyara, komunikačného tajomníka Zastúpenia Európskej komisii v SR, Ladislava Šimka, riaditeľa odboru koordinácie priorít vedomostnej spoločnosti na Úrade vlády SR, Mareka Hojsíka, riaditeľa Fondu sociálneho rozvoja a Barbaru Vávrovú z odboru sociálne vylúčených spoločenstiev z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?