Vo výstupoch z okrúhlych stolov už dlhodobo žiadame zodpovedných, aby sa systém pomoci v hmotnej núdzi zmenil . S tým súčasným sme naučili ľudí v hmotnej núdzi, že pracovať sa im neoplatí. Typická slovenská rómska rodina, ktorá pozostáva z otca, mamy a šiestich detí v súčasnosti vďaka rôznym dávkam, prídavkom a príspevkom môže dostať aj viac ako 750 eur, i keď prstom nepohnú a budú sedieť doma. Keby pracovali ich príjem by sa zvýšil iba o niekoľko desiatok eur, a len výdavky na cestovné by určite prevýšili rodinné príjmy. Všetci si uvedomujeme, že zle nastavený systém vyplácania sociálnych dávok je nespravodlivý a nemotivuje ich poberateľov pracovať, teda jednoducho povedané, na Slovensku sa pracovať neoplatí. Výhodnejšie je natrčiť dlaň a ... štát staraj sa. Určite nehovorím o ľuďoch s handicapmi, ktorí si nedokážu sami pomôcť, tam by mala byť starostlivosť štátu oveľa intenzívnejšia akú máme dnes.
Štát a samospráva pre ľudí , ktorí žijú iba zo sociálnych dávok, robí maximum. Veď kto sa stará o naše bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť tak dôsledne ako bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť našich spoluobčanov v osadách? Ďalším krokom je schválenie novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá vstúpila do platnosti od 1.júla 2011. Zákon je súčasťou opatrení, ktoré majú podporovať integráciu znevýhodnených skupín na trh práce najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Prostredníctvom tejto novely správcovia ciest a vodných tokov môžu využívať nekvalifikovanú pracovnú silu na odstraňovanie odpadov a nečistôt pri cestách a na brehoch riek, a to celoročne. Je to zároveň dôležitý nástroj pri prevencii pred povodňami a kultúru verejných priestranstiev. Po novom bude môcť aktivačné práce organizovať akákoľvek entita, môže to byť mimovládna organizácia, nezisková organizácia, samospráva, ale šancu zamestnávať ľudí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi a chcú sa aktivizovať, budú mať aj iné rezorty.
Fond sociálneho rozvoja v súčasnosti pripravuje návrh národného projektu Štandardizácia služieb a rozširovanie siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity, ktorého cieľom je poskytnúť nový a efektívny rámec pre vytváranie dostupných služieb komunitných centier. Projekt je podporený 20 miliónmi EUR z Európskeho sociálneho fondu. Žiadosti k tejto výzve môžu do 22. augusta 2011 predkladať obce a mestá, VÚC, organizácie založené miestnymi samosprávami, neziskové organizácie a ďalšie subjekty.
Návrh zákona o novom systéme pomoci v hmotnej núdzi sa stretol s kritikou opozície a hlavne mimovládnych organizácií. Obavy predsedníčky Slovenskej siete proti chudobe Zuzany Kusej , že občania nebudú mať kde prejaviť svoju aktivitu, pokladám za predčasné. Naopak som presvedčená, že reforma už neznesie žiadny odklad. A vyjadrenie bývalej ministerky práce Viery Tomanovej alebo poslankyne NR SR, poslankyne VÚC PSK a primátorky mesta Humenné Jany Vaľovej, že pripravovaný návrh reformy je pomsta pre chudobných, mi vyľúdil iba úsmev na tvári.
Komu vyhovuje zle nastavený systém vyplácania sociálnych dávok? Chceme vôbec zmeniť rokmi zaužívaný systém , alebo sústavne budeme zatvárať oči pred týmto problémom a obávať sa nepokojov a rabovačiek? Samo sa to nevyrieši. Kým výrazne nerozlíšime občanov v hmotnej núdzi na tých, ktorým sa pracovať nechce a tých „aktívnych, ktorí pracovať chcú", nič sa nezmení. Veď peniaze, ktoré ľudia v núdzi dostávajú od štátu, by si mali tiež zaslúžiť.