Moje "dušičkové" chvíľky sa nachvíľku menia na večnosť...

Autor: Zita Pleštinská | 31.10.2012 o 20:32 | (upravené 31.10.2012 o 22:09) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  474x

V tomto dušičkovom týždni prechádzam bránami cintorínov. Cintoríny sú  v týchto dňoch plné lásky a spomienok. V omamnom objatí rôznofarebných chryzantém, v blikotajúcich sa plamienkoch sviečok sú hroby  iné ako v bežné dni v roku.

Mramorové kamene aj nové drevené kríže skrývajú spomienky na nezabudnuteľné chvíľky, ktoré sme spolu so zosnulými prežili... Pri hrobe mojej babky a dedka na cintoríne vo Veľkých Ripňanoch spomínam na prázdniny, ktoré som tu na Vieske s nimi prežila. Len vďaka radám babičky Jozefky, ktorá bola vynikajúcou kuchárkou, dnes viem urobiť domáce slíže. Spomínam aj na svoje zakrvavené nohy, keď sme spolu s babkou  na strniskách po žatve pásli husi a zbierali klásky...

Narodenie a smrť - to sú dva krajné body úsečky, po ktorej sa pohybuje život každého z nás. Pozerajúc na mramorové kamene na nitrianskom cintoríne nachádzam narodenie a smrť zomrelých príbuzných a priateľov. Ich časová úsečka života bola rôzna. Moja drahá mamička zomrela už pred dvanástimi rokmi vo veku 62. rokov, úsečka života môjho jediného brata Borisa bola iba 36 rokov a otec zomrel pred šiestimi rokmi vo veku 82. rokov. Oči v slzách topím a potíšku vravím: mama, otec, brat, babička aj dedko, priatelia aj spolužiaci, ujovia a tety, tu som dnes pre vás. Zotrvávam v tichej modlitbe... Nič viac vám v tejto chvíľke nemôžem dať...

Moja myseľ zaletí na hlohovský cintorín, kde odpočíva môj profesor a kamarát Mirko Pekarovič, aj na lipiansky cintorín, kde odpočíva môj kolega Milan Gaľa, alebo na košický cintorín , kde je pochovaný Janko Dolný. Jednu zo  sviečok venujem aj spomienke na Vladimíra Jukla, na biskupa Františka Tondru a Paľa Demitru, ktorí nás predišli do večnosti. Jednu zapálim aj za nenarodené deti...Jednu sviečku zapálim aj za tých zomrelých, ktorým nemá kto sviečku zapáliť...

Moje "dušičkové" chvíľky sa nachvíľku menia na večnosť... Tu na cintoríne si uvedomujem, že aj moja životná úsečka bude mať raz koniec... Čo bude potom? S bázňou odriekam postupne jednotlivé články vierovyznania: „Verím v Boha Otca, všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme... Smrť a vzkriesenie Ježiša Krista je predpokladom večného života. Symboly kríža na hroboch mi pripomínajú, že jedine Kristovej vykupiteľskej smrti a jeho vzkrieseniu vďačím za to, že pri spomienkach na zosnulých mám nádej, že sa raz spolu stretneme vo večnosti...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?