Nechcem podľahnúť skepse, ktorá panuje v našej slovenskej spoločnosti, a ktorú priznám sa tiež nosím v sebe: „Či sa v nejakom reálnom čase veci pohnú dopredu." Keď však nebudeme o týchto témach otvorene hovoriť, tak nenájdeme ani riešenia.
Z tohto dôvodu hľadám riešenia, ktoré by boli prijateľné pre zainteresované strany v tejto problematike:
pre ekonómov, ktorí pozerajú v prvom rade na efektivitu vynaložených prostriedkov,
pre aktivistov, ktorí sledujú vhodnosť politík z hľadiska ľudských práv a poukazujú na nebezpečenstvá rôznych politík vzhľadom na ohrozenie dôstojnosti cieľovej skupiny. Na ich argumenty potrebujem veľkú dávku trpezlivosti a tolerancie,
pre neziskové združenia,ktoré sú nositeľmi úspešných projektov prinášajúcich lepšie životné podmienky pre marginalizované skupiny. Treba však identifikovať tie, ktoré sa snažia na rómskej téme iba zarobiť, keď realizujú rôzne programy zamerané na vzdelávanie, výstavbu infraštruktúry,
pre predstaviteľov samosprávy, ktoré majú v obciach rómske osady a každodenne riešia problémy so vzdelávaním, kriminalitou, dlžobami, úžerou, záškoláctvom,
pre rómsku komunitu, ktorá si nevie alebo niekedy ani nechce sama pomôcť,
pre politikov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorí sa pozerajú hlavne na politickú priechodnosť svojich návrhov.
Finančné prostriedky je účelné investovať iba do pripraveného prostredia. Pozitívne riešenia sú tie, ktoré príjmu všetci aktéri v prostredí. Dôležité je zladiť obidva, na prvý pohľad nezmieriteľné prístupy a to prístup majority a minority, ktoré som zhrnula do desiatich bodov:
Nedávať nič zadarmo a nedávať nič dopredu. Treba vyžadovať od adresátov pomoci ich spoluúčasť.
Výchova detí musí byť prioritou.
Výchovné úsilie bez spolupráce s rodičmi má malú úspešnosť.
Bez práce a disciplíny sa človek degeneruje.
Nepodľahnúť súcitu, ktorý Rómovia využívajú ako prostriedok na manipuláciu, aby dosiahli svoje krátkodobé ciele.
Zadarmo rozdávané sociálne dávky nemotivujú adresátov žiť inak.
Neosobné odmeňovanie a dary pôsobia deštruktívne a podnecujú pasívnu nárokovateľnosť
Vzdelanie je hodnota, ktorá má v živote človeka dôležité miesto. Hudba a šport sú dôležité prvky výchovy.
Rómske prostredie je rôznorodé, preto si vyžaduje osobitný prístup. Viera v Boha pomáha integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti, dvíha ich po spoločenskej a drží ich po morálnej stránke, rovnako im pomáha v kultúrnej a vzdelanostnej oblasti. Kňazi vykonávajú dlhodobú výchovnú prácu často bez finančného krytia.
Každá zložka si musí zastať svoju prácu(vláda, cirkev, samospráva, škola polícia, elektrárne.) Je nespravodlivé voči ostatným, keď niekto býva, vykuruje, produkuje odpad a používa služby, za ktoré neplatí.
Uvedomujem si, že riešenia sú veľmi drahé a tiež náročné na koordináciu.Musia byť však systémové, dlhodobé, potrebujú byť trvaloudrateľné a vyžadujú si politickú podporu. Potrebujú politika, ktorý by túto tému zaštítil. Premiérka Iveta Radičová ako sociologička sa agende sociálnej inklúzie venovala veľmi intenzívne. Myslím, že by sa dnes mohla stať výraznejším garantom tejto témy. Jej úvodný ,veľmi adresný a miestami aj pomerne kritický príhovor na národnej konferencii , konanej v Bratislave dňa 23.5. 2011 z titulu návštevy na najvyššej úrovni na tému prínos Štrukturálnych fondov k začleneniu rómskych komunít, si získal podporu zúčastnených. Príspevky podpredsedu vlády a ministra MPSVaR SR Jozefa Mihála a štátnej tajomníčky MPSVaR SR Lucie Nicholsonovej boli formulované s jasnými riešeniami, ktoré ministerstvo pripravuje hlavne v oblasti reformy sociálnych dávok. Zaviesť zásluhovosť do systému sociálnych dávok je veľmi odvážnym návrhom a verím, že sa nájde politická vôľa zaviesť ho čím skôr do praxe.
Úspešnosť politík v oblasti sociálnej inklúzie spočíva na komplexnosti riešiť všetky dimenzie a trvaloudržateľnosť politík. Johannes Hahn, európsky komisár pre regionálnu politiku vo svojom vystúpení v Bratislave priblížil účastníkom Oznámenie Európskej komisie : „ Rámcový dokument EÚ pre národné stratégie začlenenia rómskych komunít do roku 2020", ktoré vydala Európska komisia 5.apríla 2011. V tomto oznámení EÚ vyzýva všetky členské štáty, aby vypracovali svoje národné stratégie začlenenia rómskych komunít s opatreniami zameranými na štyri oblasti - vzdelanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, bytová politika a základné služby. Na tému európskych politík v oblasti sociálnej inklúzie diskutovali s účastníkmi konferencie v Košiciach európski komisári Maroš Šefčovič a László Andor.
Z vystúpenia generálnej riaditeľky MPSVaR SR Zuzany Polačkovej vyplynulo, že ministerstvo pripravuje 4 národné programy:
Komunitné centrá ( s finančným krytím 20 mil. € pre 80 lokalít)
Projekt terénnej sociálnej práce( s finančným krytím 30 mil. € pre 250 lokalít na obdobie 4 rokov)
Projekt zameraný na sociálnu ekonomiku
Projekt „ Dobrá karta"
MPSVaR plánuje pozitívne riešenia budovania, či dobudovania komunitných centier, v ktorých budú pôsobiť sociálni pracovníci.
Sieť sociálnych pracovníkov a asistentov by mohla byť úspešná s dobrou koordináciou zo strany MPSVR a MV, ako aj VÚC a obcí.
Projekt „ Dobrá karta" , teda zavedenie e-pay kariet, ktoré plánuje zaviesť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dnes prináša emócie. Je to prirodzené. Politiky snažiace sa pozitívne riešiť tak náročnú a ťažko uchopiteľnú problematiku sa pohybujú na hrane porušovania ľudských práv z titulu etnicity alebo sociálnej pozícii. Dôležité je , či sa projektom dokáže znížiť vplyv ľudí, ktorí prevádzkujú úžernícky biznis a stali sa určujúcimi v živote týchto komunít. Keď v čase dávok sledujem situáciu obávam sa, že súčasný stav sa v tichosti toleruje. Keď tieto karty zneistia ľudí, ktorí ovládajú túto komunitu môžu vzniknúť nepokoje .
Ministerstvo vnútra hovorí o represii pri riešení tzv. rómskej kriminality. Polícia by sa mala zamerať najmä na postupné potláčanie úžerníctva. Úžerník nie je iba človek, ktorý požičiava peniaze na vysoké úroky. Títo ľudia rozhodujú o osude ľudí v osade a majú veľkú moc. Ovládajú mnohé rodiny a aj ich pričinením financie z rozvojových programov sa často strácajú „v čiernej diere". Dlhodobo segregovaný svet má svoje pravidlá hry a rituály. Takéto prostredie vždy niekto riadi. Keď zničíte jedných, vygenerujú sa noví. Keď zmeníme systém sociálnych dávok musíme sa pripraviť na prípadné nepokoje,ktoré pripravia iniciátori, ktorí prídu o svoj kšeft.
Odkaz z konferencie, konanej 23.5.2011 v Bratislave a 25.5.2011 v Košiciach je jasný: „Bez silnej podpory politických špičiek na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a politickej vôle spoločne nachádzať efektívne riešenia v tejto problematike to nepôjde. Povedané slovami Michala Vašečka , sociológa z centra pre výskum etnicity a kultúry v jeho prezentácii na konferencii:„Je vysoko pravdepodobné, že tí politici, pre ktorých sa téma inklúzie Rómov stane v budúcnosti prioritou, to politicky neprežijú, no na rozdiel od prevažnej väčšiny súčasných politikov sa zapíšu do dejín tejto krajiny.
