November 1989 nás musí spájať a nie rozdeľovať ...

Autor: Zita Pleštinská | 14.11.2011 o 14:44 | (upravené 14.11.2011 o 14:57) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  814x

Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len. Sľúbili sme si vydržať, sľúbili nový deň... aj o tom sa spieva v nezabudnuteľnej piesni Ivana Hoffmana . Budeme ju v týchto dňoch určite počuť častejšie, veď opäť je tu 17. November. Od Nežnej revolúcie uplynulo už 22 rokov aj päťdesiatka na krku  a tá pravda a láska stále  bojuje  s lžou a nenávisťou....   22. rokov po „ Nežnej"  to už nie je iba o zamlčaní pravdy, skôr je to boj proti zlobe...

V čase Nežnej revolúcie som mala už dvadsaťosem. Vtedy som ju vnímala očami mamy s dvomi deťmi, Editka mala niečo viac ako päť a Andrejko niečo viac ako rok. Dnes sú to už veľké deti, ktoré si žijú život podľa svojich predstáv a chvála Bohu už dvadsaťdva rokov v slobode.

Pamätám sa ako ma nebohý otec usadil v novembrových dňoch oproti sebe do kresla. Zamyslel sa, akoby hľadal slová... Konečne povedal, čo som tušila, že existuje jedno veľké tajomstvo. Po viacero desaťročí strážené , zamlčiavané otcovo tajomstvo o desiatich rokoch v ruských Gulagoch vytrysklo ako láva, aby pálilo, obžalovalo a odpustilo... „Ešte žijú svedkovia, ktorí videli genocídu, výboje masových vrahov bez zábran. A ja sa postavím medzi nich, lebo v sebe som nosil bolesť, ktorú spôsobili... Pamiatka obetí je svätá, spomínať si na nich je povinnosťou...."

Po novembri 1989 som sa začala aktívnejšie zaujímať o politiku, lebo som vedela, o čom režim , v ktorom som žila 28 rokov je, určite lepšie, než mnohí, čo si pamätajú len to, čo si chcú pamätať. Častokrát som v práci bola pozývaná na koberec :  „ Že som bola videná  v tom  a v tom kostole a spievala som na tej a tej omši. " Na „ nežnú"  nedám dopustiť . Ak už nie pre nič iné, tak preto, že od tej „Nežnej" tu máme slobodu prejavu a vierovyznania.

Aj dnes často z úst tých skôr narodených počujem, že  „Komunizmus nie je zlá myšlienka, len sa ho chopili nesprávni ľudia."  Ja viem o tom svoje. Aj dnes nadávame, lebo sa nám to a to nepáči. Aj sme sklamaní, že sa nenaplnilo to, čo sme od novembra 1989 očakávali, že November 1989 nás nespája, ale  rozdeľuje. Demokracia nie je dokonalá a má plno  chýb. No obsahuje isté brzdy a protiváhy, ktoré zabraňujú jej zvrhnutiu do totality.

Aj v týchto novembrových dňoch častejšie siaham po knihe: „ Poviem to teda všetkým..," ktorú môj otec Štefan Kányai napísal ako 80. ročný a vyšla v roku 2006 maďarčine a v roku 2010 v slovenčine. V závere knihy otec píše: „ Milí čitatelia smelo si zoberte do rúk knihu Solženicyna a potom sa dozviete, čo sa stalo v obdivuhodnom XX. storočí, vo svete otrokov a dvojnohých krvilačných psov. Ani po tom však nezabúdajte: „Buďte vždy ľuďmi Boha, buďte Božím Národom!"

Som si istá, že aj dnes sa nájdu oneskorení proroci, ktorí povedia: „ My sme už vtedy vedeli, že sa to takto skončí. No bolo to také jednoznačné ? Poučme sa z toho známeho Cicerovo: "Historia est magistra vitae" = "História je učiteľkou života!" Nech žije November 1989! A... úspech Slovenska bude až vtedy, keď  nás November 1989  nerozdelí , ale spojí .

 

P.S. Som veľmi vďačná vydavateľstvu Lilium Aurum v Dunajskej Strede, jazykovej redaktorke Andrejke Olejníkovej a ilustrátorovi Matejovi Merlot Huttovi, že sa podarilo v roku 2010  knihu Štefana Kányaiho : Poviem to teda vám všetkým ... „vydať aj v slovenčine.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?